Rizikové kategórie

Vy sa pýtate, my odpovedáme......

Kedy patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce?

     Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa § 124 Zákonníka práce pri vykonávaní pracovných činností v prostredí, v ktorom pôsobia chemické, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach, fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie), ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

     Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia, takáto kompenzácia však nie je právne nárokovateľná.

Čo sa považuje za rizikovú prácu?

      Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce podľa zákona č. 355/2007 Z. z. zaraďujú do štyroch kategórií.

      Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.

Na čo má zamestnanec nárok, ak vykonáva rizikovú prácu?

Okrem tarifnej mzdy, PZM, príplatkov za prácu v noci, vo sviatokštandardných zložiek mzdy, má nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. V podmienkach našej spoločnosti majú zamestnanci zaradení na prácu v 3. a 4. rizikovej kategórie nárok na mzdovú kompenzáciu vo výške 0,47 EUR za každú odpracovanú hodinu.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce ako zdaniteľný príjem zamestnanca tvorí vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie, a teda aj táto výška pozitívne ovplyvní výšku dôchodku.

Okrem mzdovej kompenzácie má zamestnanec vykonávajúci prácu v 3. a 4. rizikovej kategórii, ktorý má uzatvorenú účastnícku zmluvu, nárok, aby mu zamestnávateľ platil príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, a to od prvého dňa výkonu tejto práce. Účastník počas obdobia vykonávania týchto prác môže platiť príspevky aj nad rámec príspevku zamestnávateľa. Duslo, a.s. platí príspevky dohodnuté v kolektívnej zmluve – 22,50 EUR, maximálne vo výške 6% zo skutočného vymeriavacieho základu zamestnanca. Zamestnancovi, ktorý nemá uzatvorenú účastnícku zmluvu, platí zamestnávateľ zo zákona príspevok vo výške 2% vymeriavacieho základu zamestnanca.

Zamestnanci zaradení do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia podľa už zrušeného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sú teraz zamestnancami 3. a 4. pracovnej kategórie?

     Rozsah zamestnaní, ktoré sa zaraďovali do I. a II. pracovnej kategórie rámcovo vymedzoval zrušený zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a príloha č. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia. Do II. pracovnej kategórie sa zaraďovali zamestnania, v ktorých sa vykonávali sústavne a v priebehu mesiaca prevažne práce, pri ktorých boli zamestnanci obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi stanovenými v uvádzaných predpisoch.

     V rámci uvedeného zákona a nariadenia vlády sa vydávali rezortné zoznamy. Zamestnancovi mohla byť ním vykonávaná práca hodnotená v I. alebo II. pracovnej kategórii len ak názov zamestnania (funkcie) ktorú vykonával a jeho číslo podľa kvalifikačného katalógu je bolo uvedené v príslušnom rezortnom zozname a musel súčasne prácu skutočne vykonávať podľa popisu pracovnej činnosti uvedenej v príslušnom rezortnom zozname.

     Od 1.1.2000 bolo zrušené zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, podľa uvedených predpisov sa naďalej postupuje pri vykazovaní dôb zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách do 31. decembra 1999. Tieto nároky sa budú priznávať naďalej.

Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú, to znamená aj za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uvedenými nárokmi sú:

• nižší vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, za predpokladu získania aspoň 25 rokov doby zamestnania (55 alebo 58 rokov podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., musí však byť splnená podmienka získania 20, resp. 15 rokov zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie, prípadne 56 až 59 rokov podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v závislosti od toho, koľko rokov doby zamestnania bolo získaných výkonom zamestnania v I. pracovnej kategórii, I. kategórii funkcií alebo II. kategórii funkcií.)

•  určenie sumy starobného dôchodku a invalidného dôchodku nielen podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale aj podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, s tým že dôchodok sa prizná vo vyššej sume (to platí aj vtedy, ak sa suma dôchodku určuje na účely pozostalostných dôchodkov).

  Z uvedeného vyplýva, že nie všetci zamestnanci, ktorí pracovali v II. Pracovnej kategórii za účinnosti zákona 100/1988 Zb. sú teraz zaradení do 3. a 4. pracovnej kategórie podľa zákona č. 355/2007 Z.z.

  Výhody, ktoré mali zamestnanci zaradení do I. a II. pracovnej kategórie do 1.1.2000,   z hľadiska skoršieho odchodu do dôchodku výhodnejšieho spôsobu výpočtu dôchodku neprináležia zamestnancom zaradeným do 3. a 4. pracovnej kategórie podľa zákona č. 355/2007 Z.z.

  Spracovali:

  JUDr. Silvia Karásiková, Mgr. Mária Csányiová